Objektívom fanúšika: Community Shield 2010

Skip to content

Prihlásiť

Meno používateľa Heslo
Zabudli ste heslo? Zabudli ste meno používateľa? Vytvorenie konta

Nachádzate sa: Home -> Novinky -> Objektívom fanúšika -> Objektívom fanúšika: Community Shield 2010

Objektívom fanúšika: Community Shield 2010

Piatok, 13 August 2010 dzemita (chelsea-portal.com)

Community Shield: Chelsea - Manchester United

S oneskorením ale predsa - fotky zo zápasu Chelsea - Manchester United.

Pôvodne som chcela dať na úvod článku fotku nášho víťazného tímu aj s trofejou, veci sa však vyvinuli inak ako sme očakávali a ja mám za sebou prvú prehru nášho tímu ktorú som zažila na vlastnej koži. Všetci ste videli čo sa dialo na ihrisku. Ja sa vám pokúsim opísať atmosféru na tribúnach, hlavne tú z modrej strany.

Hoci tribúny neboli zaplnené do posledného miesta, približne 85 000 ľudí vytvorilo atmosféru, ktorá musela mraziť každého. Po úvodnom hvizde rozhodcu sa štadión rozburácal na oboch stranách a z našej strany sa začali ozývať najznámejšie pokriky a chorály. Párkrát sme sa pri pokriku "For the Champions stand up" museli všetci modrí postaviť. Vôbec nám to však nevadilo, najradšej by som si to zakričala ako fanúšik úradujúceho majstra každý rok :).

To by ale museli chalani na ihrisku podávať počas sezóny omnoho lepšie výkony. V prvom polčase nás totiž zo sedadiel odtrhla iba jedna strela našich The Blues. "Vybookali" sme sa aspoň pri každom dotyku Rooneyho s loptou a tlieskali sme Hilariovým podareným zákrokom (vlastne vždy keď sa mu podarilo chytiť alebo odkopnúť loptu k tomu správnemu hráčovi :).

4 minúty pred koncom prvého polčasu nám však zamrzol úsmev na perách a so závisťou sme sledovali hráčov a fanúšikov červených diablov tešiacich sa z gólu v našej bráne. Vtedy sme ešte netušili že nebude jediný...

Príliš veľké starosti sme si ale z inkasovaného gólu nerobili. Verili sme, že naši hráči nastúpia do druhého polčasu so svojou povestnou silou a s jediným cieľom - streliť gól a potom ešte jeden :). Zo začiatku to tak aj vyzeralo, naše šance sa postupne začali množiť a naberali na obrátkach. S príchodom Didiera Drogbu, ktorého sme privítali obrovským potleskom sa naše šance na skórovanie zvyšovali.

Bol to ale opäť Manchester kto rozvlnil sieť z vnútra brány. Situácia už začínala byť vážna a nervozita našich hráčov sa preniesla aj do hľadiska. Skoro pri každej šanci sme vstávali zo sedadiel a túžobne tlačili očami loptu do súperovej siete. Ale čas plynul a lopta nie a nie poslúchať...

Až nakoniec prišla 83. minúta a gejzír radosti vybuchol aj na našej strane.
Vsietený gól vlial novú nádej aj do žíl inak už sklesnutých fanúšikov. Začalo sa totiž peklo nielen na ihrisku. Modrá polovička tribúny burácala, hulákala, dupala, kričala, a niekde v týchto miestach som aj ja prišla o hlas :). Inak sa nedalo. Tá atmosféra človeka strhne so sebou či chce, či nie. Ja som sa tomu ani veľmi nebránila :)

Brániť sa od tejto chvíle naopak museli červený diabli. A stáli pri nich asi aj všetci svätí, lebo tie šance čo pozahadzovali naši chalani - no ako sa hovorí, škoda jatriť staré rany, nie všetko vyjde ako by sme chceli...

Manchestru však v tomto zápase vychádzalo možno viac ako oni sami chceli, lebo pridali ešte jeden gól a tým definitívne zmarili naše šance dotiahnuť zápas aspoň na penalty, ktoré rozhodovali už tri ročníky predtým.

Každá séria sa raz musí skončiť a ja dúfam, že aj naši chalani týmto zápasom uzavreli kapitolu prehier a vyštartujú do novej sezóny víťazne.

POHĽAD ZHORA - WEMBLEY STADIUM