Pred nami je ďalšie kolo Ligy Majstrov, v ktorom si cyperský domáci tým APOEL Nicosia zmeria sily s našou FC Chelsea. Poďme si však pripomenúť náš predchádzajúci zápas v tohtoročnej pohárovej Európe.
Náš klub si v ňom poradil (aj ked s miernymi ťažkosťami) s FC Porto. Pokúsim sa vám ten deň opísať z môjho pohľadu.

Bol utorok, 15-ho septembra. Deň začal ako každý iný. Keď začalo okolo 10:00 a.m. pršať, pomyslela som si fajn, nech sa to teraz vybúri a do večera bude ihrisko pripravené na pekný futbal. Veď aj na národnej tv stanici to takto predpovedali.

Okolo 14:30 skutočne prestalo pršať. OK, všetko ide podľa plánu, preletelo mi hlavou. Už som sa nevedela dočkať kedy vypadnem z práce a naberiem smer Stamford Bridge. Ten okamih na moju veľkú radosť skutočne prišiel.

Menej šťastná som však bola v polovičke cesty na vlakovú stanicu, keď sa z oblohy spustil prudký hustýdážď. Tak to hádam nie! Veď toto v pláne nebolo! Na stanicu som dorazila už úplne zúfalá a kompletne premočená. Doslova som si žmýkala bundu a sledovala súcitné pohĺady ľudí ktorých to peklo ešte len čakalo, ak sa chceli dostať zo stanice domov.

Ako prvý som skontrolovala svoj ruksak a to najvzácnejšie čo sa v ňom skrývalo - lístky na zápas. Ak by sa poškodil čiarový kód a turniket na štadióne by ho nevedel prečítať, to by bol fakt veľký prúser.Našťastie to však prežili bez ujmy na kóde :) To sa však nedalo povedať o mojej psychike, keď som začula otcov smiech keď ma celý natešený a hlavne suchý čakal na zastávke metra. No veď počkaj ty sa dosmeješ, pomyslela som si.

A veru ho aj smiech prešiel keď sme sa konečne dostali do útrob štadióna a chcel si kúpiť svoje pravidelné pivko.Cez takéto špeciálne zápasy je totiž predaj alkoholu na štadiónoch zakázaný (aj keď tie anglické pivá ani za alkohol nepovažujem :)

Čo som však v tej chvíli veľmi uvítala bol elektrický sušič na ruky na WC. Ani by ste neverili ako rýchlo dokáže taká vecička usušiť mokrú bundu. Naozaj veľká vďaka za tento vynález :). Na tribúne bola totiž poriadna kosa, keďže dážď stále nie a nie utíchnuť.Naozaj som nezávidela chalanom, ktorý museli v takom počasí behať proti naozaj kvalitnému súperovi.

 

Asi tu nemá zmysel opisovať priebeh zápasu, keďže ste ho všetci dúfam videli. Len taký postreh - mohla by pribudnúť ešte jedna obrazovka na štadióne, lebo tam kde sme sedeli ako na potvoru nebolo vidno ani na jednu :)

A čosi na okraj, len tak zo zaujímavosti som si pristavila týpka čo predával lístky priamo pred štadiónom.2 kusy predával za 120 libier, zatiaľ čo mňa ako True Blue membera vyšli oba 50 libier..... a potom že prečo bývajú prázdne miesta na štadióne.....

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A aby toho nebolo dosť, ešte nám aj svetlá na tribúnach vypli, tak sorry za zníženú kvalitu snímkov :)