Za nami je ďalší zápas FC Chelsea, ktorý som sledovala priamo na Stamford Bridge.

Po otcovom pravidelnom pive pred zápasom sme prišli na tribúnu práve včas, aby sme spolu s ostatnými fans privítali hráčov prichádzajúcich na predzápasovú rozcvičku. Počas čítania zostavy sa dala jasne určiť obľúbenosť hráčov medzi fanúšikmi - najväčší potlesk sa ušiel samozrejme kapitánovi a najlepšiemu obrancovi Európy Johnovi Terrymu. Ale veľmi nezaostávali ani Frank Lampard či Didier Drogba.

Ďalší príchod hráčov tentokrát už prezlečených do modrých dresov, sprevádzali tóny songu Chelsea FC - Blue Day a samozrejme aj poltesk zaplneného štadióna. V prvých minútach nás zo sedadiel zdvihla najmä šanca Burnley ktorá prišla po chybe Lamparda - lopta našťastie presvišťala len okolo pravej tyčky, sprevádzaná pohľadmi brankára Petra Čecha a vystrašených fanúšikov. Tlieskajúc sme si sadali aj po Anelkovom samostatnom nájazde na brankára, ktorý mu však loptu zobral spod nôh. Tlieskali sme aj ostatným šanciam Didiera, Franka, Nikolasa či skvelým zákrokom Petra Čecha.

Niektorí "fans", ktorým je prednejšie pivo ako sledovanie The Blues, sa začali zdvíhat zo sedadiel už v 40. minúte a týmz nepríjemňovali sledovanie posledných minút prvého polčasu ostatným. Môžu však ľutovať, že práve preto nevideli prvý gól, o ktorý sa postaral Nicolas Anelka. Štadión burácal od šťastia. A mohli sme si ísť  spokojní vychutnať polčasové pivko.

Ešte si všetci fanúšikovia nestihli ani posadať a už sme boli opäť na nohách - tentokrát po krásnom góle Michaela Ballacka. A keď o pár minút neskôr pridal Ashley Cole tretí gól, ktorý si za predvedenú hru naozaj zaslúžil, celý štadión sa pýtal už len jediné - udrží Petr Čech a naša skvelá obrana čisté konto?

Na veľkú radosť True Blue Fans sa im to podarilo. Po odpískaní sme si všetci spolu zaspievali našu hymnu Blue Is The Color a pobrali sme sa domov ulicami plnými modrých dresov. 

Ak by ste si radi pozreli iné fotky z našej exkluzívnej rubriky Chelsea objektívom fanúšika, kliknite sem.

Share

Twitter