História klubu

 
Písal sa rok 1904 a za všetkým stál človek menom Henry Augustus Mears. Bol veľkým športovým fanúšikom a túžil preraziť v Londýne. Na prelome storočí v hlavnom meste neexistovalo ani jedno futbalové mužstvo hrajúce v prvej lige. Mears videl potenciál pre nový klub na starom atletickom štadióne na Stamford Bridge, ktorý chcel zmodernizovať. Oslovil v susedstve existujúci FC Fulham s ponukou na presťahovanie sa, všetko však stroskotalo na finančných podmienkach. Čo teraz?
 
14.3.1905 sa stretol so svojím poradcom Frederickom Parkerom v krčme "The Butcher´s Hook"oproti štadiónu a jediným programom bolo meno pre nový futbalový klub. Padali názvy ako Stamford Bridge FC, Kensington FC a London FC, ale všetky boli zamietnuté. Chelsea FC bol nakoniec názov, na ktorom sa zhodli – a príbeh sa mohol začať…Ďalším krokom bolo zapísať Chelsea FC do ligy. Keďže sme neboli vítaní v Južnej futbalovej lige, obrátili sme zrak na Severnú futbalovú ligu, ktorá mala predsa len vyššiu kvalitu. 29.5.1905 sme boli prijatí do druhej divízie v rámci Severnej futbalovej ligy. Frederick Parker potvrdil svoje obchodné schopnosti a boli sme prvým tímom v histórii, ktorý sa dostal do ligy bez kopnutia do lopty. Prvým hráčom a manažérom sa stal škótsky internacionál John Tait Robertson.
 

20-te roky

Mears skonal v roku 1912, ale jeho sen o veľkom štadióne sa mu nakoniec splnil. Na Stamford Bridge sa ešte pred otvorením Wembley v roku 1923 odohrali tri finále FA Cupu. Jedného z nich (1920) sme mohli byť aj my, ale v semifinále sme podľahli Aston Ville. V tom istom roku sa nám podarilo umiestniť sa na treťom mieste, čo bola naša najvyššia pozícia v nie veľmi vydarenej dekáde. Rok 1924 znamenal zostup do druhej ligy a návrat sa nám vydaril až v sezóne 1929-30.
 

30-te roky

Začali sa našim postupom do prvej ligy. Diváci začali prichádzať a tento nárast vyvrcholil v októbri roku 1935 na zápase Chelsea – Arsenal. 89 905 divákov videlo malý zázrak. Tým bola remíza našich s Arsenalom, ktorý už vtedy predstavoval obrovskú silu. Od vzniku klubu sme sa nikdy nebáli míňať peniaze na nákupy hráčov, avšak títo nie veľmi uspokojovali po úspechu hladných fanúšikov v tej dobe.

40-te roky

Prvýkrát sme si zahrali finále vo Wembley. Bol to Pohár južnej ligy a podľahli sme Charltonu. Chuť sme si však napravili o rok neskôr a dokonca pred samotným kráľom. Porazili sme Millwall a získali pohár. Objavili sa aj naši prví slávni strelci – mená ako Tommy Lawton, ale predovšetkým Roy Bentley sa zapísali do histórie klubu. Bentley bol najlepším strelcom klubu v každej z jeho ôsmich sezón. 

50-te roky

Začali sa skvele – dve semifinále FA Cupu. V lige sa nám až tak nedarilo, napriek tomu sme sa zachránili. Všetky stopy amaterizmu v klube však zmizli s príchodom nového manažéra menom Ted Drake. Preslávil sa výrokom, že veľa ľudí chodí na Stamford Bridge pozerať futbal a nie podporovať Chelsea – my však chceme, aby ľudia jedli a pili Chelsea, aby sa im o Chelsea snívalo. Odstránil z loga klubu penzistu a zbavil klub prezývky "penzisti". Osobne sa zapojil do trénovania a rozvinul program hľadania nových talentov v nižších súťažiach ako aj systém mládežníckych tímov v Chelsea. Urobil veľkú službu pre všetkých budúcich manažérov. Deň D nakoniec prišiel a v roku 1955 sme prvýkrát vyhrali ligu! Bentley bol našim najlepším strelcom a mená ako Parsons, Blunstone a Wicks sa stali nezabudnuteľnými. V ďalšej sezóne sme skončili až na šestnástom mieste, ale mládežnícky program priniesol hádam najväčší produkt v histórii klubu - bol ním útočník Jimmy Greaves.


60-te roky
 
Po odchode Jimmyho Greavesa sme zostúpili do druhej ligy. Drakea vystriedal na lavičke Tommy Doherty a ten priniesol do tímu veľa nových mien ako Peter Bonetti, Ron Harris, Barry Bridges, Bobby Tambling a Terry Venables. Priemerný vek tímu klesol na 21 rokov a odmenou mu bol postup do prvej ligy. Chlapci podávali skvelé výkony, ktoré pritiahli divákov. Vytvorilo sa silné jadro fanúšikov, ktorých miesto bolo na južnej tribúne. Táto časť štadiónu dostala meno "The Shed" – "Búda". Generácia mladých hráčov nám priniesla prienik do prvej päťky v lige, tri semifinále FA Cupu, jedno neúspešné a jedno úspešné finále Ligového pohára. Venables musel po nezhodách s trénerom odísť, čo nás mrzelo hlavne vo finále FA Cupu v roku 1967, kedy sme prehrali s Tottenhamom, do ktorého Venables prestúpil. To bola aj posledná šanca získať pohár pre nášho druhého najlepšieho strelca v histórii klubu Bobbyho Tramblinga. Ten strelil v 370 zápasoch 202 gólov, čo ho radí na 2. miesto za Frankom Lampardom.

 

 

70- a 80-roky
 
Rok 1970 nám priniesol víťazstvo v FA Cupe. Skvelý začiatok tejto dekády sme potvrdili víťazstvom v PVP nad Realom Madrid. Prelom 70-tych a 80-tych rokov bol pre náš klub veľmi turbulentný. Ambiciózny plán na prestavbu Stamford Bridge priniesol finančnú nestabilitu, predaj kľúčových hráčov a nakoniec aj zostup do druhej ligy. Chelsea bola v okamihu jej najväčšej krízy odkúpená Kenom Batesom za 1 libru. Štadión bol v rukách developerov, pričom hrozilo, že stratíme domovský stánok. Na ihrisku to nevyzeralo ružovo a dokonca nám hrozil zostup do tretej ligy. V roku 1983 dal manažér John Neal dohromady nové mužstvo za malé peniaze a vybojoval postup do prvej ligy. Nezohriali sme sa tam však dlho a v roku 1988 prišiel ďalší zostup. Našťastie sa nám podarilo vzchopiť sa a postúpiť naspäť v nasledujúcej sezóne. Kríza bola zažehnaná a klub bol na vzostupe.
 
 
90-te roky
 
Ich začiatok priniesol do klubu hráčov ako Andy Townsend a Dennis Wise. Výsledky však neprichádzali. Zmenili sme trénera a v roku 1993 prišiel Glenn Hoddle a s ním aj finále FA Cupu v jeho prvej sezóne. To sme však prehrali. Ďalší rok znamenal semifinále Pohára víťazov pohárov a zahraničné posily. Do tímu prišiel skvelý Ruud Gullit a po ňom Dan Petrescu. Po tom, ako sa Hoddle stal manažérom Anglicka, Gullit ho vystriedal na lavičke a priniesol ďalšiu hviezdu – Gianlucu Vialliho. Skvelé mená. Získali sme aj ďalších ako Roberto Di Matteo, Frank Leboeuf a v neposlednom rade vynikajúceho hráča menom Gianfranco Zola. Dostali sme do finále FA Cupu a konečne získali pohár. Oslavy boli obrovské. Vrátil sa k nám Graeme Le Saux, ktorý v Chelsea začínal. Vialli vystriedal Gullita na manažérskom poste, vyhral Ligový pohár a dosiahol ďalší obrovský úspech v európskych pohároch – druhé víťazstvo v Pohári víťazov pohárov.
 
 
21. storočie
 
Začali sme skvele a to tretím miestom v lige a víťazstvom vo finále FA Cupu, ktoré bolo posledným na starom Wembley štadióne. Bol to hádam najkrajší darček pre Dennisa Wisea, ktorý týmto oslávil 11 rokov v klube. Vialliho v roku 2000 vystriedal Claudio Ranieri, s ktorým sa Chelsea dostala do finále FA Cupu v roku 2002. V júni 2003 prišlo k predaju klubu Chelsea. Bates predal náš klub za 140 miliónov libier ruskému bilionárovi Romanovi Abramovičovi. Jednalo sa o najväčší predaj anglického klubu v histórii a začala úplne nová éra v histórii Chelsea. Abramovič investoval do klubu veľké peniaze, získali sme nové posily a prišiel nový manažér, Portugalčan José Mourinho.
 
Rok 2005 bol stým výročím klubu a bol to aj rok, keď sme pod vedením Mourinha získali mnoho rekordov – najväčší počet zápasov bez inkasovaného gólu, najmenej inkasovaných gólov, najviac víťazstiev, najviac získaných bodov. Získali sme Ligový pohár, semifinále Champions League a predovšetkým Premiership titul po 50-tich rokoch! Bola to skvelá sezóna. V ďalšej sezóne sme si triumf zopakovali a jej koniec oslávili tretím ligovým titulom. V roku 2007 sme skončili druhí a získali sme FA Cup v prvom finále na novom Wembley štadióne. V septembri roku 2007 prišlo k obrovskému a nečakanému šoku, keď náš milovaný "Special One" José Mourinho po dohovore s klubom opustil.
 
 
Nahradil ho izraelský tréner Avram Grant, doterajší futbalový riaditeľ klubu a Abramovičov osobný priateľ. Grant mal za sebou skúsenosti a úspechy z izraelskej ligy, ale tím z Premier League ešte netrénoval. Pred príchodom na Stamford Bridge pôsobil ako športový riaditeľ v Portsmouthe. Izraelčan sa svojej úlohy zmocnil nečakane dobre. "Neznámy" tréner doviedol Chelsea až do finále Ligy majstrov v Moskve. V zápase s Manchesterom United nám však chýbalo v penaltovom rozstrele šťastie. Už keď sme si všetci mysleli, že získame prvý titul v tejto najprestížnejšej súťaži prišlo pošmyknutie kapitána Johna Terryho. Morálka v tíme klesla a Nicolas Anelka minul bránu. Bolo to veľké sklamanie pre celý klub.
 
Potom kormidlo Chelsea prevzal Brazílčan Luiz Felipe Scolari, ktorý do Chelsea priviedol jedného zo svojich obľúbencov z portugalskej reprezentácie (ktorú predtým trénoval), záložníka Deca z Barcelony. Aj ten však onedlho po svojom príchode, po neúspešnom pôsobení, pri klube skončil.
 
Chelsea potom do konca sezóny 2008/09 viedol ako hlavný tréner Holanďan Guus Hiddink. Hiddinkov príchod priniesol oživenie do tímu. V prvom zápase proti dobre hrajúcej Aston Ville vybojoval na Villa Parku cenné tri body a s pribúdajúcimi zápasmi si získal rešpekt fanúšikov, hráčov i súperov. Po víťazstve na Anfield Road a domácej remíze doviedol Holanďan Chelsea až do semifinále Ligy majstrov. V ňom čelil Hiddink Barcelone. Po remíze na Nou Campe pripravil Chelsea o finále LM vyrovnávajúcim gólom v 94. minúte Iniesta. Ale po sklamaní prišla aj radosť. 31.5.2009 porazili Blues vo finále FA Cupu Everton 2-1 a získali tak cennú domácu trofej. Hoci si priaznivci Chelsea priali, aby Hiddink zostal, Holanďan sa pred príchodom vyjadril jasne a vrátil sa k ruskej reprezentácii.

Dva dni po poslednom zápase nahradil Hiddinka tréner milánskeho AC Carlo Ancelotti. S Chelsea sa mu podarilo vyhrať ako prvú trofej Community Shield, keď vo finále zdolali "Blues" Manchester United po penaltách. Pre Chelsea bola sezóna 2009-10 veľmi úspešná. Po prvýkrát v histórií sa jej totižto podarilo získať double a to tak, že vo finále FA Cupu porazila Portsmouth 1-0 a v Premier League získala svoj zatiaľ štvrtý ligový titul o jeden bod pred druhým Manchestrom United. Po menej úspešnej sezóne 2010-11 bol Carlo Ancelotti prepustený. Po ňom bol trénerom Chelsea pomerne krátko André Villas-Boas.

Villas-Boas bol dlhoročným asistentom Josého Mourinha, s ktorým pôsobil aj v Chelsea, následne sa ale vydal na vlastnú trénerskú kariéru a prielom nastal pri angažmán v Porte, s ktorým vyhral portugalskú ligu, domáci pohár a európsku ligu. Do Chelsea prichádzal v 33 rokoch a sľuboval v klube revolučný prístup. Pravidelne nechával na lavičke najväčšie hviezdy klubu, Chelsea sa napriek tomu nedarilo a po nečakanej prehre 0-1 s West Bromwichom bol jeho osud spečatený.

Za tejto situácie prišiel pod vedením nového dočasného hlavného trénera, Taliana Roberta Di Mattea, veľký obrat a postup až do finále Ligy majstrov. To skončilo najväčším úspechom v histórii Chelsea - víťazstvom proti Bayernu Mníchov 19. mája 2012 v Mníchove. Stretnutie síce skončilo nerozhodne 1-1 po predĺžení, ale penaltový rozstrel vyhrala Chelsea 4-3. Veľkú zásluhu na tomto triumfe mal brankár Petr Čech, ktorý zneškodnil pokutový kop Robbena na začiatku predĺženia a v záverečnom rozstrele ďalšie dva a útočník Didier Drogba, ktorý strelil vyrovnávajúci gól na 1-1 krátko pred koncom riadneho hracieho času a premenil rozhodujúci pokutový kop v záverečnom penaltovom rozstrele. Toto víťazstvo tiež znamenalo, že sa Chelsea kvalifikovala do ročníka 2012/2013 Ligy majstrov priamo, aj keď skončila v Premier League až na šiestej priečke. Ako obhajca trofeje tak prekazila prípadnú účasť v Lige majstrov svojmu londýnskemu rivalovi Tottenhamu Hotspur, ktorý skončil v Premier League na štvrtom mieste (Tottenham by hral predkolo Ligy majstrov, kvôli triumfu Chelsea v Lige majstrov bol preradený do základnej časti Európskej ligy, lebo v Lige majstrov sa môžu predstaviť maximálne 4 celky z anglickej najvyššej súťaže). Obdobná situácia nastala v Lige majstrov v sezóne 2005/2006, kedy obhajca trofeje Liverpool skončil v domácej lige piaty. Liverpool vtedy dostal výnimku od UEFA a bol zaradený do prvého predkola, odkiaľ si zaistil postup do skupinovej fázy súťaže (tam sa predstavili celkovo 4 anglické tímy - Liverpool, Chelsea, Manchester United a Arsenal, piaty anglický tím Everton vypadol v treťom predkole so španielskym Villarrealom.

Veľký obľúbenec fanúšikov Chelsea Roberto di Matteo bol ale už v novembri 2012 nahradený nenávideným Rafaelom Benítezom, ktorý ako bývalý tréner Liverpoolu nemal u fanúšikov veľkú obľubu, niektorí stále volali po jeho odvolaní. Benítez však nakoniec splnil cieľ, ktorý bol umiestniť sa v TOP 3 Premier League a ako čerešničku na torte pridal víťazstvo v Európskej lige.

03.06.2013 - návrat uznávaného a milovaného Josého Mourinha na lavičku Chelsea, ktorý s Blues podpísal zmluvu na 4 roky a v klube nahradil španielskeho manažéra Rafaela Beníteza. Mourinhov prvý súťažný zápas na lavičke Chelsea skončil víťazstvom Blues 2-0 na Stamford Bridge proti Hull City. V sezóne 2013/14 nezískala Chelsea žiadnu trofej. V Capital One Cupu prekvapivo vypadla vo štvrťfinále so Sunderlandom (prehra 1-2). V FA Cupe v osemfinále s Manchestrom City. V Lige majstrov skončila v semifinále po vypadnutí s Atléticom Madrid (dvojzápas 0-0 a 1-3). V Premier League skončili The Blues tretí.

Podľa slov Josého Mourinha musel tím vyzrieť a trofeje by mali prísť v sezóne 2014/15. A Special One mal opäť raz pravdu. Chelsea dokázala v sezóne 2014/15 získať Capital One Cup, keď vo finále na Wembley zdolala Tottenham 2-0 a dokázalo sa jej po piatich rokoch čakania získať aj ligový titul v Premier League, kde dokonca vytvorili nový rekord v počte dní strávených na 1. pozícii - 274.

V sezóne 2015/16 však Chelsea začala prehrávať, prepadla sa k zostupovým priečkam a vypadla z Ligového pohára na penalty proti Stoke City.

17.12.2015, v čase keď sa klub nachádzal na 16. mieste v ligovej tabuľke, Chelsea prepustila Josého Mourinha. S týmto rozhodnutím nesúhlasila väčšina fanúšikov, ktorí v ďalšom domácom zápase proti Sunderlandu spievali Mourinhove meno, vyvesovali transparenty a pískali na niektorých hráčov. Chelsea potom po zápase prevzal do konca sezóny Guus Hiddink. Forma Chelsea sa po jeho príchode o niečo zlepšila, ale nestačilo to na žiadny výraznejší úspech. V Lige majstrov The Blues vypadli v osemfinále s PSG a v FA Cupe nestačili v štvrťfinále na Everton, ktorému podľahli na Goodison Parku 2-0. Najhoršie to však dopadlo v lige, kde sa zverenci holandského manažéra nedokázali prepracovať na priečky zaručujúce účasť v niektorom z európskych pohárov a nakoniec skončili až na 10. mieste.

4. apríla 2016 vedenie Chelsea oznámilo, že sa Antonio Conte stane novým trénerom prvého tímu od sezóny 2016/17. Ku klubu, s ktorým podpísal trojročný kontrakt, sa pripojil hneď po skončení letných ME vo futbale 2016.